Každé výročie je dôvodom na reflexiu, ale aj na oslavu všetkého, čo sa podarilo. Prenčovská základná škola otvorila prvýkrát svoje brány pred päťdesiatimi rokmi. V čase, kedy obecné školstvo malo za sebou už štyridsaťročnú históriu.
Keď sme v našej škole uvažovali, ako okrúhle výročie oslávime, zhodli sme sa, že by sme chceli byť v kruhu našich blízkych – rodičov, starých rodičov, susedov, známych…Tak, ako vo veľkej rodine.
24. novembra bolo rodinnú atmosféru v našej škole cítiť trochu viac ako iné dni. Do našich tried sme pozvali našich malých kamarátov z materskej školy s ich pani učiteľkami, ale i mamy, tety, starých rodičov, susedov i susedky, aby zažili spolu s nami vyučovanie trochu inak. V rámci projektového dňa, ktoré každý mesiac spolu pripravujeme, sme sa mohli priučiť všeličomu novému. V priestoroch školy ste mohli nájsť ateliér aranžovania, cukrársky workshop, či tanečné štúdio. O hostí sa starali čašníci a čašníčky v anglickej kaviarni. Učenie pre život.
Keďže sme v tento deň otvorili dvere školy verejnosti, sami sme boli zvedaví, či niekto príde. Počet hostí nás však príjemne prekvapil. Kaviareň praskala vo švíkoch, miešala sa v nich slovenčina s angličtinou, vzduchom sa niesla vôňa kávy. Vo vedľajšej miestnosti to bola vôňa ihličia, kde šikovné prsty pani Kollárovej, Školiakovej a ich zverencov nechali vyniknúť kráse vianočnej ikebany.
Vanilka, kokos a čokoláda zase voňali v cukrárskej dielni pod vedením Janky Ihradskej ml. a Ňani Turzovej. Naši malí cukrári vytvorili z týchto dobrôt chutné koláčiky, ktoré sa na podnosoch dlho neohriali. Veselý smiech a tanečné rytmy ste mohli zachytiť cez dvere vedľajšej triedy, kde to naša susedka pani Bahledová poriadne roztočila na exotické rytmy Blízkeho východu. Pridali sme aj my. Nedalo sa odolať. Veľmi osviežujúce bolo tiež naladiť sa na folklórnu nôtu spolu s pánom Bartolovicom, ktorý nám hral na želanie na akordeóne.
Škoda, že nám deň ubehol tak rýchlo. Päťdesiatka sa neoslavuje každý deň, ale prežiť deň naplno možno aj v škole. Z takéhoto vyučovania sa veru domov odchádza ťažko. Veríme, že sa na nás prídete pozrieť aj na budúce, priatelia.
